Krv - životne dôležitá tekutina


krvĽudská krv je kvapalné tkanivo červenej farby, ktorého hlavnou funkciou je transportovať kyslík nutný pre život po tele. Taktiež zásobuje tkanivá živinami, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne zložky imunitného systému, ktoré chránia telo pred infekciou. Priemerný ľudský organizmus obsahuje 4 – 6 litrov krvi, čo je približne 8% hmotnosti. Ženy majú v priemere o 10% menej krvi ako muži. Pohybuje sa v cievach a je tlačená svalovou pumpou – srdcom.

Funkcie krvi

Zložky krvi

červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky, Červené krvinky – erytrocyty, obsahujú hemoglobín a distribuujú kyslík. Kyslík sa viaže na červené farbivo hemoglobín a vzniká oxyhemoglobín. Oxid uhoľnatý a uhličitý majú lepšiu schopnosť naviazať sa na hemoglobín ako kyslík a preto dochádza k častým otravám, napríklad v pivniciach alebo nižšie položených nevetraných miestach. Vznikajú v kostnej dreni a vo vyššom veku sa ich tvorba znižuje.

Biele krvinky – leukocyty, pri chorobe sa počet bielych krviniek zvyšuje. Tvoria sa v kostnej dreni, slezine a uzlinách. Ich životnosť závisí od druhu a je to 10 dní až 5 mesiacov. Sú súčasťou obranného systému tela.

Krvné doštičky – trombocyty, sú veľmi krehké a ich životnosť je 4 dni. Vznikajú v červenej kostnej dreni a pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa, čím uvoľňujú látky, ktoré sa podieľajú na zrážanlivosti krvi.

Krvná plazma – je tekutina žltkastej farby tvorená anorganickými a organickými látkami. Približne 90% tvorí voda, v ktorej sú rozpustené soli. Dôležitou zložkou je vápnik, ktorý je nevyhnutný pre zrážanie krvi, činnosť svalov a správnu stavbu kostí. Organickú zložku tvoria bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, žlčové farbivá, močovina a kyselina močová.

Imunitná reakcia

Imunita je  jedným zo základných homeostatických mechanizmov, ktoré zaisťujú stabilitu vnútorného prostredia organizmu. Je to schopnosť organizmu brániť sa a odolávať cudzorodým látkam – antigénom alebo imunogénom. Poruchy imunitného systému vedú k zvýšenej náchylnosti na infekcie a choroby. Prehnané imunitné reakcie sa prejavujú ako alergie. Pri takzvaných autoimunitných ochoreniach sa imunitný systém obráti proti vlastným telesným štruktúram a poškodzuje ich.

Ochorenia krvi

srdcePríznaky ochorenia krvi nikdy nepodceňujte! Môže ísť o samotné ochorenie krvi alebo o upozornenie na príchod inej choroby. Približne 50% úmrtí na Slovensku je zapríčinených srdcovo-cievnými ochoreniami. Tieto ochorenia nevznikajú bez príčiny, ale sú spôsobené rôznymi faktormi. Ak chcete zabrániť vzniku srdcovo-cievných ochorení alebo zmierniť chorobu je potrebné poznať rizikové faktory, ktoré podporujú vznik srdcovo-cievných ochorení. Väčšinu rizikových faktorov možno zmierniť správnou životosprávou.

Závažné rizikové faktory:

Srdcový infarkt

Aj keď k infarktu dochádza náhle, príčiny jeho vzniku trvajú spravidla už niekoľko rokov. V dôsledku ukladania bielkovinových látok a tukov, najmä cholesterolu a triglyceridov sa zužujú srdcové tepny. Infarkt sa objavuje vtedy, keď sa pri väčšej telesnej námahe alebo duševnej záťaži zvýši potreba zásobovania srdca kyslíkom, ale vďaka zúženým cievam sa krvi nepodarí dopraviť kyslík do srdca. Srdcový infarkt môže byť vyvolaný uzatvorením tepny krvnou zrazeninou. 3 stupne príznakov srdcového infarktu:

Cholesterol v krvi

upchávanie cievKeď organizmu chýbajú zásaditotvorné minerály (vápnik, draslík, horčík), samoliečiaci mechanizmus organizmu používa cholesterol na utesňovanie popraskaných cievnych stien. Cholesterol je neustále k dispozícií a je odolný voči kyselinám. Telo potrebuje dostatok cholesterolu ako náhradu za stratený vápnik a na ochranu cievnych stien. To vedie k zvýšenej hladine cholesterolu – kôrnateniu tepien. Kôrnatenie tepien je vlastne náhradzanie vápniku cholesterolom. Ak zásaditotvorné minerály chýbajú dlhšie v organizme, zhustia sa usadeniny cholesterolu v žilách a cievach, čím sa vlásočnice stávajú nepriepustnými. Väčšie usadeniny v žilách a tepnách nevyhnutne spôsobujú ich vnútorné zúženie, čím sa zvyšuje krvný tlak. Aby sa zabránilo prasknutiu alebo roztrhnutiu krvných ciev, začnú si svoje steny vystielať ešte väčším množstvom cholesterolu, čím sa cievy ešte viac zužujú. Takáto cieva sa ľahko upchá aj malou krvnou zrazeninou. Znížený prietok sa prejavuje zhoršovaním všetkých telesných funkcií a výkonu.

Cholesterol nie je príčinou zanesených ciev a infarktu. Príčinou je nesprávny spôsob nášho stravovania.

Poruchy zrážania krvi – Koagulácia

Koagulácia je životne dôležitý mechanizmus, ktorý bráni organizmu pred vykrvácaním. Pri poranení cievy je poškodená cievna stena pokrytá zrazeninou, ktorá je tvorená krvnými doštičkami a fibrínom, čím sa zastaví krvácanie a začne sa oprava poškodenej cievy. Existuje množstvo porúch krvného zrážania, ktoré vedú k rôznym ochoreniam. Medzi najčastejšie poruchy zrážanie krvi patria:

Rizikovými faktormi sú dlhé sedenie, kŕčové žily a zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi po operácií alebo pôrode.

Leukémia

Pod leukémiou rozumieme rakovinové ochorenie bielych krviniek. Všeobecne platí, že dochádza k nadmernému rozmnoženiu bielych krviniek v kostnej dreni. Tie sú nezrelé a neschopné funkcie. Súčasne je potlačená normálna krvotvorba a dochádza k nedostatku normálnych krviniek. Následkom je únava, bledosť a búšenie srdc> spôsobené anémiou ako i zvýšený sklon k infekciám a krvácaniu nedostatkom zrelých bielych krviniek a krvných doštičiek.leukémia

Chudokrvnosť – anémia

Toto ochorenie je charakteristické nedostatkom červených krviniek alebo nedostatkom krvného farbiva – hemoglobínu. Pacienti, preto môžu mať problémy s viacerými orgánovými systémami (závrate, dýchanie, búšenie srdca, svalová slabosť, vypadávanie vlasov, žlté sfarbenie kože a spojiviek, bledosť, únava).

Možné príčiny vzniku anémie:

Anémia môže byť nie len samotným ochorením, ale môže signalizovať aj iné, závažné ochorenia, napríklad nádor, vredovú chorobu atď.

Otrava krvi

Sepsa je vždy život ohrozujúci a nebezpečný stav, krv je zaplavená baktériami alebo rôznymi toxínmi. Problém je v tom, že infekcia neostane v orgáne, do ktorého vošla prvotne, ale je krvou dopravovaná do celého tela. Najčastejšou vstupnou bránou je tráviaci trakt do ktorého príde množstvo škodlivín z potravy. V ohrození sú najmä pacienti s oslabenou alebo narušenou imunitou.

Najčastejšie prejavy otravy krvi:

V organizme dochádza k „veľkému chaosu“ a to čo malo organizmu pomôcť, obráti sa proti nemu. Vtedy musí čo najrýchlejšie zasiahnuť medicína.

Embólia

krvná zrazeninaPod embóliou rozumieme náhle uzatvorenie krvnej cievy embolom, ktorý bol do nej zavedený. Embolus nie je v krvi rozpustný a môže byť pevného skupenstva – krvná zrazeniny, tkanivo, nádorové bunky, parazity, tekutého – tukové kvapôčky, plodová voda alebo plynného charakteru – vzduchové bubliny. Existuje zvýšená miera embólií vo vyššom veku a u žien je vyššia pravdepodobnosť vzniku embólií ako u mužov a taktiež to platí aj pri obéznych ľuďoch. Najväčšie riziko embólie majú pacienti so srdcovocievnými chorobami, tí ktorí trpia žilovými ochoreniami – zápaly, kŕčové žily.

Každý pacient, ktorý niekedy prekonal embóliu, je ohrozený ďalšou embóliou – recidíva. Pri existencií rizikových faktorov treba dbať na dôslednú obranu proti embólií.

Hemochromatóza

Pri tomto ochorení dochádza v dôsledku zvýšenia absorbovania železa v čreve k zvýšeniu celkového obsahu železa človeka. Železo je v správnom množstve potrebné na tvorbu červeného farbiva v krvi. Pri veľkom množstve železa v krvi vedie k značným poškodeniam orgánov. Choroba zriedkavo prepuká pred 20. rokom života, väčšinou sa objavuje medzi 40. a 60. rokom života. Následkami neliečenej hemochromatózy sú silne prejavy únavy, problémy s kĺbmi, diabetes, kožné pigmentácie, problémy so srdcom, hormonálne poruchy, cirhóza pečene až rakovina pečene. Ako terapia sa prevádza pravidelný odber krvi v zmysle púšťania žilou. Pri včasnej diagnóze a terapii nie je priemerná dĺžka ani kvalita života takmer vôbec obmedzená. Muži trpia týmto ochorením približne 10-krát častejšie ako ženy, pretože ženy sú kvôli ich menštruačnému cyklu takpovediac „prirodzene chránene“. Choroba sa u nich prejaví väčšinou až po menopauze.