Kožné zmeny
Ľudská koža je najväčším orgánom s priemernou hmotnosťou 15 – 18 kg. Ma niekoľko dôležitých funkcií, ako je regulácia telesnej teploty, rovnováha tekutín, vylučovanie škodlivých látok, ale najvýznamnejšia je ochranná funkcia. Aby sme pochopili zmeny na koži, musíme poznať stavbu kože.
Štruktúra kože
Koža prijíma vplyvy vonkajšieho prostredia a chráni vnútorné orgány pomocou vlastných regulačných mechanizmov, ako je zhrubnutie, zvýšená pigmentácia, zmena činnosti potných žliaz a pod.
Pokožka - epidermis
V pokožke prebieha neustály proces delenia buniek, syntéza proteínov a vytvárajú sa zrohovatené bunky. Samotná pokožka sa skladá z niekoľkých ďalších vrstiev:
- Základná vrstva - zabezpečuje spojenie pokožky so zamšou. Nachádzajú sa tu melanocyty – pigmentové bunky. Približne na každých 10 buniek pripadá 1 melanocyt.
- Tŕnitá vrstva – v tejto vrstve sú umiestnené Langerhansove bunky, ktoré sú súčasťou imunitného systému a pomáhajú telu brániť sa pred vírusmi a baktériami.
- Zrnitá a lesklá vrstva - lesklá vrstva je viditeľná len na niektorých častiach tela, napríklad na dlaniach.
- Rohová vrstva - najvrchnejšia vrstva pokožky. Tvoria ju odumreté zrohovatené bunky, ktoré sa permanentne odlupujú. Za 50 rokov života sa odlúpne približne 33 kg zrohovatených buniek.
Zamša - dermis
V zamši sa nachádzajú krvné cievy, bohatá sieť lymfatických ciev, nervy, vlasy, potné a mazové žľazy. Podobne ako pokožka, aj zamša sa skladá z niekoľkých vrstiev.
Povrchová vrstva obsahuje riedku sieť kolagénových vlákien, hustejšiu sieť elastínových vlákien a veľa buniek. Spodnejšia vrstva pozostáva prevažne z hustých kolagénových vlákien.
Podkožné tkanivo - hypodermis
Bezprostredne pod kožou sa nachádza podkožné tkanivo zložené z tukových buniek, ktoré vytvárajú obrysy tela. Vrstva tukových buniek funguje ako tepelná izolácia, zásobáreň vody a tuku a má aj ochrannú funkciu.
Eflorescencie kože
Eflorescencie sú vyrážky alebo zmeny kože. Primárnymi kožnými eflorescenciami sa ochorenie začína. Nenarušujú celistvosť kože a zvyčajne sa hoja bez stopy. Sekundárne zmeny vznikajú z prvotných poškodení. Narušujú celistvosť kože a hoja sa jazvou.
Primárne zmeny:
Škvrna – macula
Farebná škvrna môže vzniknúť následkom hyperémie (zvýšené množstvo krvi), prestupu krvi mimo ciev do kože či pri problémoch s pigmentáciou. Sfarbenie závisí od dôvodu vzniku.
Pupenec – papula
Papula je vyvýšenie kože do 10mm a hojí sa bez jazvy. Tuhé papuly väčšie ako 1 cm sa nazývajú noduli (uzlíky) a pri hojení môže vzniknúť jazva. Pupence sa môžu objaviť ako zápalová reakcia, nahromadením rôznych látok v koži alebo v dôsledku tumorózneho bujnenia.
Pľuzgier
Pľuzgierik – vesicula, je dutinka kože, ktorá vzniká v dôsledku oddelenia povrchovej kože od hlbšej a obsahuje tekutinu (plazmu, krv). Hnisavý pľuzgier – pustula, je vyplnený hnisom.
Nádor - tumor
Tumor má viac ako 2,5cm a môže sa nachádzať na koži ale aj pod ňou. Benígny tumor nie je rakovinový a nedokáže sa šíriť ďalej do organizmu. Malígny nádor sa šíri do okolitých orgánov a tkanív a poškodzuje ich.
Cysta
Cysta je uzavretý nádor, ktorý môže obsahovať vzduch, pot, rohovinu či maz. Výskyt cýst je celkom bežný. Niektoré spontánne zanikajú, v ojedinelých prípadoch spôsobujú komplikácie.
Sekundárne eflorescencie:
- Šupina – squama, vzniká následkom abnormálneho zrohovatenia buniek.
- Chrasta – crusta, je zaschnutý sekrét alebo exkrét na koži.
- Odrenina – erosio, povrchová strata pokožky spôsobená chemickým, mechanickým poškodením alebo vplyvom mikroorganizmov.
- Poškrabanina – excoriatio, hlbšie poškrabanie pokožky väčšinou kryté chrastou, môže sa hojiť pomocou jazvy.
- Trhlina – fissura, trhlina v pokožke, väčšinou bolestivá. Najčastejšie sa vyskytuje v kožných záhyboch alebo zhrubnutých častiach kože spôsobených chorobou.
- Ragáda – rhagas, je hlbšia mimoriadne bolestivá trhlina, ktorá sa hojí viac alebo menej zreteľnou jazvou, v závislosti od hĺbky poškodenia.
- Vred - ulcus, strata kožného tkaniva, ktorá sa vždy hojí jazvou. Môže siahať do podkožného tkaniva i hlbšie.
- Jazva - cicatrix, je výsledkom náhrady kožného tkaniva menejcenným kolagénovým tkanivom bez vlasových folikulov a mazových žliaz.
- Atrofia – stenčenie vrstiev kože ako prirodzený proces starnutia alebo výsledok chorobných procesov kože. Cez atrofickú kože presvitajú cievy, dá sa ľahko zriasiť, je hladká a lesklá.
- Stuhnutie – sclerosis, je spôsobené nadprodukciou kolagénového väziva. Povrch kože je hladký a lesklý, podobne ako pri atrofickej koži, ale nedá sa zriasiť.
- Príškvar - eschara, je odumretie tkaniva siahajúce do zamše a hlbšie, ktoré sa hojí jazvou.
Hoci to často nevnímame, koža je mimoriadne dôležitý orgán, a preto sa o ňu musíme dôkladne starať. Je zrkadlom nášho zdravia. Ak sa niečo deje v našom vnútri, či na fyzickej, alebo duševnej úrovni, prejaví sa to aj na koži.